Strašidelné príbehy, pri ktorých tuhne krv v žilách sú skvelou možnosťou ako si do života vniesť trochu adrenalínu. Niektoré majú fiktívny základ, iné sú podľa skutočných udalostí, ktoré nevieme ich vysvetliť. Pokiaľ si chcete vniesť do života trochu strachu a adrenalínu, prinášame vám prehľad zaujímavých krátkych, hororových príbehov, či príbehov podľa skutočných udalostí. Tak čo máte dosť odvahy na ich čítanie?
Krátke strašidelné príbehy
Raz ráno som si prezerala svoju galériu v telefóne a hľadala som screenshot, ktorý som chcela poslať kamarátke. Našla som fotky z prechádzajúcej noci, na ktorých som bola ja ako spím. Bývam sama.
Smiech malého dieťaťa je symbolom radosti a nevinnosti. Ale iba vtedy ak nie sú dve hodiny ráno a ty nemáš žiadne dieťa.
Snívalo sa mi, že som sa zobudil 2:09 v noci a žena ma prebodla nožom. Zobudil som sa a na budíku naozaj svietil čas 2:09, na chodbe som počul kroky.
Vstala som uprostred noci a zbadala som vedľa seba svojho trojročného syna. Spýtala som sa ho ako sa dostal do mojej posteli, keďže spáva vo svojej postieľke s ohradou. Povedal mi, že preliezol, aby ma ochránil pred tými svietiacimi očami, ktoré na mňa pred chvíľkou pozerali z tmy.
Uprostred noci ku mne do postele vhupla moja malá sestrička. Občas to robievala, keď mala zlé sny. V túto noc však zahlásila: “Počuješ ako sa rozprávajú?”. V celom dome bolo hrobové ticho.
Hororové príbehy
? Sedela som v mojej izbe a počúvala som moje obľúbené CD. Zrazu uprostred pesničky sa znížila hlasitosť a ozval sa ženský šepot: “Tvoje želanie zomrieť sa čoskoro naplní”. Vyletela som z postele a bežala som za našimi. Snažili sa mi upokojiť, že si niekto zo mňa možno vystrelil, aby CD seklo. Niekoľkokrát som si celé CD prehrala, ale tento text som nenašla.
Bývame v blízkosti lesa. Často sa stáva, že z lesa počujeme zavýjanie líšok, vlkov, či iné zvieratá a vtáky. Nie je žiadnou novinkou ak sa v noci prebudím na zvláštne zvuky, ktoré pochádzajú priamo z lesa blízko nášho domu. Ani v tú osudnú noc tomu nebolo inak. Zobudila som sa druhej v noci a počula som zavýjať a brechať líšky. Postavila som sa, aby som si zobrala pohár vody a zapálila svetlo. Čakala som kým hluk trochu utíchne, aby som mohla ísť znovu spať. V tom zvuky prestali, no počula som zreteľný ľudský výkrik. Upovedomila som o tomto zážitku políciu, no nič sa v lese nenašlo.
Strašidelné príbehy pre deti
Pozrite si s nami aj niektoré zaujímavé strašidelné rozprávky pre deti:
Strašidelné príbehy z lesa
Jedného dňa sme sa vybrali kempovať do prírody. Okrem možnosti stanovania ponúkal tento kemp aj možnosť ubytovania v chatkách. Cena bola pomerne dobrá a tak sme rýchlo vymenili pohodlie klasickej postele za nepohodlné stany. Okrem našej chatky boli v tejto oblasti ešte tri ďalšie – vyzerali opustené a boli od nás pomerne ďaleko. Prvú noc sme zostali dlhšie hore, rozložili sme oheň v krbe, popíjali víno a pozerali zaujímavé filmy. Keď nám došlo drevo, môj priateľ chcel ísť zobrať ďalšie vonku pod striešku. Zrazu sa vrátil a povedal, že na vedľajšej chatke sú otvorené dvere, ale nesvieti sa tam. Pomysleli sme si, že možno ich otvoril vietor a pre istotu sme tie naše zamkli. Večer plynule pokračoval a boli sme hore až do druhej ráno. Keď som si umývala zuby, nakukla som cez okno, ktoré smerovalo na spomínanú chatku. Dvere už boli zatvorené a hýbali sa záclony v izbe, kde svietila malá lampa. Pomyslela som si, že zrejme sú tam nejakí ľudia. Na druhý deň sme sa to opýtali správcu, ktorá tvrdil, že nikto v tej chatke ubytovaný nebol a volal políciu.
Jedného dňa v zime sme sa s kamarátmi zabávali na diskotéke. Stalo sa, že jedna z našich známych nemala ísť ako domov, tak sme jej sľúbili, že ju odvezieme do dediny, kde bývala. Išlo o celkom dlhú cestu, pričom sme išli popri lese. Kamarátku sme vysadili a vybrali sme sa späť domov. Cestou sme však začali mať problémy a blúdili sme po lesných cestičkách a nevedeli sme sa vrátiť. Navigácia nefungovala, keďže tam nebol signál a bola absolútna tma. Našťastie sme zbadali chatku, v ktorej sa svietilo. Potom nám však došlo, že ide o chatku hlboko v lese, v ktorej sa svieti o 3 v noci v jednej miestnosti. Za oknom sa mihol tieň a tak sme rýchlo opäť naštartovali auto a vyrazili čo najďalej od tohto strašidelného miesta.
Strašidelné príbehy podľa skutočných udalostí
Bývala som v dome s babkou, ktorá sa o mňa od malička starala. Mali sme izby vedľa seba a tak vždy v noci, chodila ku mne do izby na záchod, aby nemusela schádzať dole schodmi. Pri vchode do kúpeľne som mala malý schodík, preto som jej vždy z bezpečnostných dôvodov nechávala zapálenú malú nočnú lampu. Po tom čo babka zomrela, lampu som nezapaľovala. Raz v noci som sa zobudila na to, že lampa je zapálená a mala som pocit babkinej prítomnosti. Odvtedy jej nechávam svetlo vždy zapálené.
Pracujem vo firme, ktorá organizuje detské oslavy. Naše priestory sú bývalou telocvičnou, je tam veľa preliezok, hojdačiek a podobných sránd, aby sme deti vedeli zabávať a tvoriť im program. Jedného dňa za mnou prišla kolegyňa celá vydesená, že chlapček, ktorého hojdala na hojdačke tvrdil, že na strope je iný chlapček. Stále na neho ukazoval a čudoval sa, že ho nevidí. Neprikladala som tomu veľkú dôležitosť a snažila som sa kolegyňu upokojiť, že si len niečo vymyslel. Nasledujúce dni sa tento úkaz však zopakoval aj u ďalších mojich kolegýň, až prišiel rad na mňa. Dievčatko, ktoré sa hojdalo na hojdačke prišlo celé rozrušené za mnou a ukazovalo na strop, aby sme dali toho chlapčeka dole, lebo sa bojí. Išli sme teda s týmto príbehom za vedúcim, aby sme situáciu nejakým spôsobom riešili. Pozreli sme si záznamy na kamere a v dobe, keď bola telocvičňa prázdna sa tam samovoľne hojdala hojdačka.
Nekomentované
Nechať komentár